|
|
 |
| Strávili sme spolu, pri kávičke a - bez alkoholu - určite viac ako hodinu. Keď už bolo načim rozlúčiť sa, prehodil som, iba tak...vidíte páni, nikdy pred dnešným dňom sme sa nestretli, ani nerozprávali a - teraz sa lúčime ako priatelia. Bol som milo dojatý, keď obaja s takýmto hodnotením mojej návštevy súhlasili. Nakoniec ma Stano ešte odprevadil do Košíc (na bicykli) cyklocestou po brehu Hornádu, aby som nemusel šliapať po výpadovke - rýchlostnej ceste. V Košiciach som navštívil ešte prezentačné stredisko 66. Zrazu klubu Slovenských turistov a zaregistroval som sa tu, ako účastník tohto podujatia. Bol to dnes naozaj úžasný deň a to nie iba z pohľadu priam ideálneho počasia. Pochopil som, že ak sa ľudia navzájom rozprávajú, iba tak sa môžu zblížiť, pochopiť, spriateliť. Turistika je skutočne jednym z najlepších spôsobov poznávania prírody, života i ľudí a to určite nie iba v našej krajine, na Slovensku. Ďakujem Miki, vďaka Stano, že ste urobili pre mňa zo štvrtka 4. júla skutočne výnimočný deň. A, určite to nebol posledný deň, čo sme spolu, v pohode a zanietene debatovali o veciach, ktoré sú nám blízke. Čo povedať na záver tohto môjho dnešného príbehu?: ..."Na každého človeka raz počká ten deň, keď pochopí, že nie je vôbec podstatné aby bol bohatý, aby bol perfektný ale, aby bol šťastný." Dovidenia, priatelia. Obrázky aj text: Števo Hudák. | |
| Obrázkov celkom: 4 | Pomoc | |