Up 2020 21 jun 2 Prev Next Slideshow

 Predchadzajúci obrázok  Nasledujúci obrázok  Index
13
9
10
14
15
  16.jpg - Prišiel som až do Becherova 418m  a mienim navštíviť nášho známeho, starostu obce Jozefa Gmiterka, ktorého sme v januári spoločne s Marietkou navštívili. Na dverách Obecného úradu (na obrázku spolu s Števom Hudákom a jeho E-bicyklom) však svieti oznam, že 17. júna 2020 mám dovolenku. Tak pokračujem ďalej, stále z kopca až - do Zborova 335m. V Zborove ma však na cca 45 minút tvrdo zabrzdila búrka "ochutená" solídnymi krúpami. Našťastie, po ruke bolo obchodné stredisko so širokým ostreším a tak - no moja záchrana. Nedrkotal som tam zubami sám, spoločnosť mi robilo jedno cigánča (tiež na bicykli a jeden chlap, čo mal k svojmu autu asi 30 metrov a radšej čakal pod ostreším na priazniveišiu dobu, aby mohol "bezpečne" a nasucho nastúpiť do auta. Teraz ma ešte čaká obvyklých cca 80 až 100 metrov záverečného stúpania a nakoniec, mokrý ako činčura som si dal fľaškového Plzeňáka v obľúbenej a za búrky statočne mnou využívanej reštaurácii Srdiečko. Musím však skonštatovať, že pršať prestalo až keď som prišiel na večeru, teda okolo 18,30 hodiny a keď som mal už všetky veci oprané a ja som bol príjemne osprcovaný.  
18
17
19
20
21

Prišiel som až do Becherova 418m a mienim navštíviť nášho známeho, starostu obce Jozefa Gmiterka, ktorého sme v januári spoločne s Marietkou navštívili. Na dverách Obecného úradu (na obrázku spolu s Števom Hudákom a jeho E-bicyklom) však svieti oznam, že 17. júna 2020 mám dovolenku. Tak pokračujem ďalej, stále z kopca až - do Zborova 335m. V Zborove ma však na cca 45 minút tvrdo zabrzdila búrka "ochutená" solídnymi krúpami. Našťastie, po ruke bolo obchodné stredisko so širokým ostreším a tak - no moja záchrana. Nedrkotal som tam zubami sám, spoločnosť mi robilo jedno cigánča (tiež na bicykli a jeden chlap, čo mal k svojmu autu asi 30 metrov a radšej čakal pod ostreším na priazniveišiu dobu, aby mohol "bezpečne" a nasucho nastúpiť do auta. Teraz ma ešte čaká obvyklých cca 80 až 100 metrov záverečného stúpania a nakoniec, mokrý ako činčura som si dal fľaškového Plzeňáka v obľúbenej a za búrky statočne mnou využívanej reštaurácii Srdiečko. Musím však skonštatovať, že pršať prestalo až keď som prišiel na večeru, teda okolo 18,30 hodiny a keď som mal už všetky veci oprané a ja som bol príjemne osprcovaný. Download
Obrázkov celkom: 22 | Pomoc