|
|
 |
| ...a fototermín pred raketovým bunkrom s číslom dva. Potom som čakal mojich súkmeňovcov na mieste, kde sme vystúpili na Devínsku Kobylu a kde sme sa nemohli minúť. Aj sa tak stalo. Zostali sme však bez spoločného fototermínu pri raketových silách na Devínskej Kobyle. Spiatočná cesta do Devína bola tiež hektická. Bolo príšerne teplo. Na problematických miestach sme sa čakali s tým, že sa stretneme pri najbližšom pohostinstve na kávičke, pivku, čistej vodičke, či - iba tak. Takéto zariadenie som našiel hneď na kraji Devína. Po chvíľke sa ku mne pridala aj Marietka a čakali sme ostatných vonku na terase zariadenia. Po chvíli zvoní telefón - Naďa - že kde sme. Vydal som podrobný postup, aby sa vratili späť cca 50 metrov a odbočili doprava prekročiac hrubiznú reťaz, že v objekte Kultúrneho domu je reštaurácia a tam čakáme. Tu použijem vety kolegyne Mažáriovej: "Niekto rýchlejšie, niekto pomalšie a tak sme sa v Devíne rozišli....Bolek, Naďka a Gabi našli autobusovú zastávku a rozhodli sa zajsť si na pivo a vodu priamo na hlavnú stanicu v Bratislave". Na záver už iba dodám jednu, ale zato vetu klasika: "Ale takto sa to nerobí, do psej matere"! Text - s príspením dvoch viet kolegyne - aj obrázky Števo Hudák. | |
| Obrázkov celkom: 10 | Pomoc | |